Dňa 13. októbra 2021 sa v priestoroch levickej synagógy uskutočnilo slávnostné udeľovanie ocenení mesta Levice. Na návrh rady školy za rozvoj školy vo výchovno-vyučovacej oblasti, za tvorivé výkony nielen v prospech školy, ale aj mesta Levice a šírenie dobrého mena školy i mesta Levice počas svojej pedagogickej činnosti i počas celého života získali ocenenie Cena mesta Levice naši dvaja bývalí kolegovia, učitelia – Mgr. Alena Cibulková, in memoriam, a akademický maliar Juraj Kovács, in memoriam.
Mgr. Alena Cibulková pôsobila v našej škole od 01. 09. 2002 do 12. 09. 2011. Vždy patrila k učiteľom, ktorí si svoje povinnosti plnili zodpovedne, dokázali zo seba vydať nielen učiteľské, ale aj ľudské maximum. Práca bola pre ňu zároveň poslaním. Snažila sa byť všade tam, kde vedela, že môže byť užitočná. Mala neuveriteľnú schopnosť podchytiť žiaka, motivovať ho v ceste za umením, očariť ho farbami, líniami, tvarmi, dokázať mu, že vidí aj to, čo je voľným okom neviditeľné. Jej pomyselné tretie oko malo neuveriteľné schopnosti. Vďaka nej (i nemu) mnohí dokázali, či už metaforicky, alebo aj reálne, prižmúriť oči a vidieť všetky farby sveta. Práve farebnosť bola tým, čo ju najviac vystihovalo – bola (pestro)farebná navonok i zvnútra. Bola aktívna i mimo školy. Roky pôsobila ako učiteľka v ZUŠ v Leviciach i ako členka porôt mnohých výtvarných súťaží, ako kurátorka výstav. Práce jej žiakov boli oceňované v regionálnych, národných i medzinárodných súťažiach. Aj vďaka tomu kredit našej školy rástol.
Akademický maliar Juraj Kovács – maliar, ilustrátor a úžitkový grafik pôsobil ako slobodný umelec, ktorý ilustroval množstvo kníh, navrhoval logá, vytváral pohľadnice, kalendáre, umelecké i komerčné. Rád sa púšťal do nových, neoverených technologických postupov. Bol nielen levickým, ale aj celoslovenským priekopníkom počítačovej grafiky. V našej škole pôsobil 11 rokov, od 01. 09. 2006 do 01. 09. 2017. Nikdy sa netajil vyhláseniami, že učiteľovaniu sa nechce natrvalo upísať. Malo to byť len na istý čas. To, čím si ho získalo, a kedy sa to presne stalo, sa už nedozvieme. Ale tušíme, že za tým boli žiaci, ktorí dali jeho životu akýsi iný rozmer. Pretože byť takmer denne medzi mladými, zdieľať ich radosti i starosti, dovoľuje učiteľovi zabudnúť na tie svoje, a v neposlednom rade cítiť kunderovskú bezvekosť. On si žiakov okamžite získal svojím umeleckým videním sveta, svojimi vedomosťami, životnými skúsenosťami. Bol pre nás všetkých príkladom toho, že aj s nepriazňou osudu sa dá bojovať, je možné robiť občas nemožné veci (a popri tom sa potuteľne čo i len očami usmievať), slobodne tvoriť, rozdávať naokolo pozitívnu energiu, jednoducho žiť.
Počas ich pôsobenia v našej škole im prešlo rukami množstvo žiakov, ktorí zúročili nimi sprostredkované vedomosti, a motivovaní ich slovami a dobre mienenými radami sa rozhodli ďalej pokračovať v štúdiu na vysokej škole. Mnohí z nich dnes patria k úspešným absolventom vysokých škôl s umeleckým zameraním, mnohí z nich pracujú v oblasti umenia, samostatne vystavujú na Slovensku i v zahraničí, z niektorých sú aj učitelia, odovzdávajúci aj ich odkaz ďalším generáciám.
Mať v učiteľskom zbore učiteľov, na ktorých sa môžete spoľahnúť, sú dobrými kolegami, kamarátmi, priateľmi a dokážu svojim žiakom odovzdať maximum vedomostí i ľudskosti, je pre školu vždy neuveriteľnou devízou. Obaja k takým patrili. Boli ľuďmi s dobrým srdcom. A preto so myslíme, že si ocenenie právom zaslúžia. Vnímame to ako náš dlh voči nim, pretože občas niektoré veci ostávajú počas života nevypovedané, snáď len intuitívne tušené, a my chceme, aby sa vedelo, že boli neoddeliteľnou súčasťou našich školských i súkromných životov a že sme nich nezabudli.